Čiernohronská železnica

Čiernohronská železnica (15,1 km od Penziónu Vrchár, približný čas cesty 19 minút)

Čiernohronská železnica (skratka ČHŽ) je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trasách Chvatimech – Hronec – Čierny Balog, Čierny Balog – Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč v Slovenskom rudohorí.

15,1 km (19 minút autom) od Penziónu Vrchár, Lom nad Rimavicou.
GPS: 48.746502, 19.657337 

Jazda v drevených vagónikoch historickej lesnej železničky umožňuje návštevníkom vrátiť sa v čase tam, kde sa kedysi zvážalo drevo. Jazdí na trase Chvatimech - Čierny Balog - Vydrovská dolina, podľa cestovného poriadku v lete i v zime.

Bola značne rozvetvená, historicky najväčiu celkovú dĺžku siete dosahovala po druhej svetovej vojne, 131,98 km. Pred zrušením dopravy v roku 1982 bolo v prevádzke ešte 36 km trate. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja. V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.

Do zahájenia hlavnej sezóny 30. júna vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie. Počas hlavnej sezóny medi 1. júlom a 1. septembrom premávajú denne: 8 párov medzi Čierny Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a výhybňou Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.

Plánované je obnovenie odbočky do Osrblia, obnova vozidlového parku a prevádzkovanie muzeálnej a regionálnej dopravy.

Dejiny
Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[8] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas prvej svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka do obce Sihla (890 m n. m.) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie. Nasledujúce leto však už začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.

Obnovená prevádzka
Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992.[9] Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec. V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke. ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne. Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.

K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km. V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[10] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov. V letnej sezóne 2012 premávlo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.

Budúcnosť
Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti). Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny. ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu. Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská. V spolupráci s banskobystrickým VÚC bol v roku 2012 pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.