Dobročský prales – Národná prírodná pamiatka (24,6 km od Penziónu Vrchár, približný čas cesty 37 minút)
Čarovné miesto, kde čas nehrá žiadnu rolu, kde človek je len hosť a vstúpiť smie len pohľadom, aby uzrel zvyšky pôvodného lesa, vyvíjajúceho sa tisícročia. Prechádzka lesnou cestou a chodníčkom po hranici pralesa, obohatená o odborný výklad turistického sprievodcu, je zárukou nevšedného zážitku. Národná prírodná rezervácia Dobročský prales je od roku 1913 jedným z najstarších chránených území na Slovensku. Nachádza sa v nadmorskej výške 700–1000 m n.m. na severozápadných svahoch doliny Brôtovo. Územie tejto prírodnej rezervácie zaberá plochu s rozlohou 103,85 ha.
Možno sa začudujete, no aj na Slovensku máme pralesy. Nie tie dažďové, ale naše slovenské… Jedným z nich je aj Dobročský prales – Národná prírodná pamiatka.
NPR Dobročský prales je jedným z najstarších chránených území na Slovensku (od 1913). Nachádza sa v nadmorskej výške 700 – 1000 m n.m., jeho rozloha je 103,85 ha. Dôvodom ochrany je zachovanie zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali tisícročia. V Dobročskom pralese prebieha vývoj vo všetkých štádiách (dorastanie, optimum a rozpad) a fázach (obnova a dožívanie), ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad pralesa. Vývojový cyklus trvá 400 rokov.Zaujímavosťou Dobročského pralesa sú stromy, ale aj zvieratá.
Výbor ministrov Rady Európy ocenil túto NPR v roku 1998 udelením Európskeho diplomu. NPR Dobročský prales je pre verejnosť úplne uzatvorená.
Návštevníci si môžu prales pozrieť len s odborným sprievodcom. Prehliadka trvá cca 2 hodiny a vedie po exkurznom chodníku po hranici pralesa.
Autor: KIS Banská Bystrica, Zdroj: Vydra - vidiecka rozvojová aktivita
V roku 2013 si pripomíname okrúhle 100. výročie vyhlásenia ochrany Dobročského pralesa - jedného z najstarších chránených území na Slovensku. Súčasná Národná prírodná rezervácia Dobročský prales sa nachádza v chotári obce Čierny Balog, šesť kilometrov južne od osady Dobroč, v závere doliny Brôtovo, v lokalite Pod Geraukou.
V roku 1913 bol predložený návrh na ochranu troch pralesov - medzi nimi i Badínskeho a Dobročského. U Dobročského, bol v texte návrhu uvedený pôvodný názov „Gerauka“, podľa bývalej lúčky v juhozápadnej časti pralesa. Návrh bol výnosom ministerstva orby v Budapešti v tom istom roku schválený a súčasne bolo nariadené vylúčiť akékoľvek využitie pralesa a jeho hranice zabezpečiť kopcami.
V roku 1933 popredný odborník hospodárskej úpravy lesov Ing. Anton Hatiar (1901 -1984) vyhľadal, obnovil a zameral 91 kopcov, hraničné stromy označil ležatými červenými krížmi a zistil výmeru pralesa 49,88 ha (dnes takzvané jadro pralesa chránené už sto rokov). Zároveň vytýčil ochranné pásmo s rozlohou 40,74 ha. Založením šiestich trvalých výskumných plôch začal v roku 1948 cieľavedomý výskum porastov pralesa, ktorý pokračuje až dodnes. Štátnou prírodnou rezerváciou sa Dobročský prales stal v roku 1955. V nasledujúcich rokoch sa jeho rozloha niekoľkokrát menila, až sa v roku 1993 ustálila na súčasnej výmere 103,85 ha s ochranným pásmom 100,44 ha. Začiatkom roku 1995 sa Dobročský prales stal Národnou prírodnou rezerváciou.
Dôvodom ochrany je zachovanie posledných zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia. Prales sa nachádza vo Veporských vrchoch, v jedľovo-bukovom vegetačnom pásme, v nadmorskej výške 700-1000 m n.m. Hlavnými drevinami pralesa sú jedľa, smrek, buk, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Jedľa sa prirodzene dožíva 450, smrek 350, a buk 250 rokov. V súčasnosti najväčšie stromy v pralese odumierajú.
V Dobročskom pralese koncom novembra 1964 víchor zlomil legendárnu „Dobročskú jedľu“, ktorú ešte v roku 1935 podrobne zmeral Ing. Anton Hatiar (výška 56 m, priemer kmeňa 193 cm, objem dreva 54,9 m3, váha 38 ton, vek asi 500 rokov). Patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Napriek tomu tu ešte stále rastie 170 stromov hrubších ako 100 cm a 13 stromov hrubších ako 130 cm.
Zaujímavosťou pralesa sú nielen stromy, ale aj zvieratá. Žije tu jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna a bohatá skupina vtáctva.
Vývoj Dobročského pralesa prebieha ako cyklus, v ktorom sú zastúpené všetky vývojové štádiá / dorastanie, optimum a rozpad /a fázy / obnova a dožívanie/, ktoré sa vzájomne prelínajú. Celý vývojový cyklus pralesa trvá 400 rokov.
V roku 1998 NPR Dobročský prales získava prestížne ocenenie Európsky diplom Rady Európy, ktorý je výrazom nielen európskeho významu tejto rezervácie, chránené územia s mimoriadnymi prírodnými hodnotami, ale aj o ktoré sa vedie príkladná starostlivosť štátu o ich zachovanie.
LESY SR, inšpirované fenoménom svetového dedičstva, tak ako ho realizuje UNESCO, v roku 2007 začali vytvárať sieť Významných lesníckych miest z rôznych lokalít Slovenska. Medzi prvých 50 vyhlásili aj Dobročský prales. Zaznamenané sú v knihe Významné lesnícke miesta na Slovensku. Vydaná v roku 2009.
Dobročský prales je v zmysle zákona o ochrane prírody pre verejnosť úplne uzatvorený: Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z OZ Lesy SR š.p. Čierny Balog.
Zdroj: ciernybalog.sk, Oficiálne stránky obce Čierny Balog
24,6 km (37 minút autom) od Penziónu Vrchár, Lom nad Rimavicou. GPS: 48.683333, 19.678611