Pancierový vlak

Pancierový vlak vo Zvolene (52,7 km od Penziónu Vrchár, približný čas cesty 47 minút)

Pancierový vlak (tiež obrnený vlak) je obrnený podporný bojový prostriedok využívajúci na presun železničnú sieť. Zvyčajne sa využíval na ochranu úsekov železničných tratí pred záškodníkmi, či proti pozemným i leteckým útokom protivníka v oblastiach dôležitých úsekov železníc.

52,7 km (47 minút autom) od Penziónu Vrchár, Lom nad Rimavicou.
GPS: 48.572480, 19.124860

V súčasnosti sú tieto bojové prostriedky kvôli svojej zraniteľnosti prekonané. Stále sa ale používajú napríklad pre sprievod železničných transportov vojenského materiálu a ochranu železničných komunikácií v južnom Rusku.
Jeden zo zachovaných pancierových vlakov sa nachádza vo Zvolene. Vlak nie je pôvodný, vystavené vagóny vznikli ako rekvizity pre film o SNP. Originálny tankový a guľometný vozeň je umiestnený v priestore železničných opravovní Zvolen.

Vznik a použitie pancierových vlakov

Prvé pancierové vlaky vznikali počas americkej občianskej vojny v USA (1861 – 1865), používali sa vo vojnách v Európe – v Prusko-francúzkej vojne (1870 – 1871), v Afrike – Búrska vojna (1880 – 81 a 1899 – 1902), počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) i druhej svetovej vojny (1939 – 1945). Najintenzívnejšie využitie bolo v časoch Ruskej občianskej vojny (1918 – 1920), kedy na tratiach Ruska jazdili a bojovali desiatky (skôr až stovky – si 100 – 120 „bielych“ a viac ako 100 „červených“) súprav obrnených vlakov všetkých zúčastnených strán. Významnú úlohu zohrali obrnené vlaky napríklad aj pri anabáze Československých légií v Rusku.

Využitie počas 2. sv. vojny

Pred druhou svetovou vojnou boli obrnené vlaky vo výzbroji väčšiny európskych armád, napríklad Československá armáda mala 18 súprav.

Počas bojov druhej svetovej vojny pancierové vlaky vyžíval najmä ZSSR (okolo 400 rôznych súprav), Poľsko a Nemecko, ktoré využívalo aj vlaky získané ako korisť v celej obsadenej Európe. Stavali sa aj špeciálne protilietadlové vlaky, na ktorých bola umiestnená batéria protilietadlových diel stredneho a veľkého kalibru. To umožňovalo výrazne zvýšiť mobilitu protilietadlovej obrany.

Nákladné i osobné vlaky v okupovanej západnej Európe mali často zaradené jeden alebo aj niekoľko protilietadlových vagónov na obranu proti spojeneckým "kotlárom" – stíhacím lietadlám útočiacim na pozemné ciele a prednostne na lokomotívy. Straty obrnených vlakov boli vysoké, predovšetkým pri bojovom nasadení priamo na fronte alebo v jej blízkosti, čo vyplýva z pomerne obmedzenej pohyblivosti vlaku. Zásah koľají delostreleckým granátom alebo leteckou bombou mohol vlaku odrezať možnosť ústupu a ten bol potom zničený alebo padol do rúk nepriateľa. Uvádza sa, že z vyše 400 obrnených vlakov Sovietskej armády prežila vojnu necelá stovka. Nemecké obrnené vlaky boli používané aj na protipartizánske akcie a v bojoch na území ZSSR dopadli podobne – z viac ako 250 ich na konci roku 1944 zostalo menej ako 50.

Slovenské národné povstanie

Počas Slovenského národného povstania použili 3 pancierové vlaky aj jednotky povstalcov. Tieto vlaky boli vyrobené v železničných dielňach vo Zvolene, pracovníkmi, ktorí boli evakuovaní z železničných dielní vo Vrútkach. V krátkom čase sa im podarilo vyrobiť vlaky ktoré nazvali Štefánik, Hurban a najdokonalejší z nich Masaryk. Na ich stavbu boli použité kotlové plechy z Podbrezovských železiarní. Základ ich konštrukcie tvorili bežne dostupné železničné vagóny a vozne Vd a lokomotíva radu R 320. Skladali sa z bojovej a zabezpečovacej súpravy.

Bojovú súpravu tvoril zvyčajne predsunutý (alebo tiež tykadlový) delový a súčasne veliteľský vozeň, tankové vozne, guľometný vozeň a opancierovaná lokomotíva umiestnená zväčša medzi tankovými vozňami. Zabezpečovaciu (ubytovaciu) súpravu tvorili bežne používané železničné vozne a lokomotívy bez úprav. Na rozvetvenej železničnej sieti, ktorú poskytovalo povstalecké územie s množstvom tunelov, ktoré slúžili ako pasívne kryty pred leteckými náletmi, nebolo nasadenie pancierových vlakov príliš nebezpečné a celkovo sa osvedčilo.

Povojnové využitie

V povojnovom období sa pancierové vlaky udržali vo výzbroji len krátky čas. Napríklad v Československu vznikla v Miloviciach rota obrnených vlakov, ktorá podliehala veliteľstvu tankového vojska. V októbri 1947 bola rozšírená, a pôsobila až do 1. novembra 1954, kedy zanikla.

Zrejme jedinou armádou, ktorá požíva obrnené vlaky vo výzbroji dodnes je ruská armáda, ale obrnené vlaky stále držia v zálohe prinajmenšom aj armády Číny a Indie. Prvé "moderné" obrnené vlaky vznikli na konci 60. rokov po pohraničnom konflikte s Čínou a slúžili na sovietskom ďalekom východe, kde zabezpečovali krytie železníc v pohraničných oblastiach s Čínou. Vlaky boli okrem iného vyzbrojené dvomi až štyrmi tankmi a obrnenými transportérmi alebo BVP, ktoré mohli rýchlo zísť z prepravných vagónov a zapojiť sa do boja alebo vykonávať prieskum v okolí železnice.

Konflikt v Čečensku zvýraznil potrebu ochrany transportov vojenského materiálu a železníc a železničných stavieb – mostov a tunelov – pred útokmi rôznych bojovníkov a teroristov, pred zamínovaním tratí a železničných staníc a podporu jednotiek v okolí železníc. Preto opäť vznikli najprv improvizované, neskôr aj „štandardné“ obrnené vlaky. Jedným zo špeciálnych zariadení, ktorými sú vlaky vybavené, sú napríklad výkonné rádiové rušiče, ktorých úlohou je znemožniť diaľkový rádiový odpal náloží na trati alebo na železničných staniciach.

V Sovietskom zväze vznikla ešte jedna unikátna vlaková súprava s bojovým určením, aj keď nie je obrnená. Je to „železničný raketový komplet strategického určenia“.

Každá súprava bola vyzbrojená tromi balistickými raketami RT-23UTTCh Molodec (SS-24 Scalpel), každá s desiatimi hlavicami. Na odpálenia rakety slúžila zostava troch vagónov – v prostrednom bola raketa, v ďalších dvoch veliteľské stredisko a pomocné zariadenia. Okrem deviatich vagónov potrebných pre odpálenie rakiet boli v súprave tri lokomotívy a ďalšie vagóny – obytné, jedálenské, dielenské, skladové... pre zabezpečenie samostatnej činnosti komplexu po dobu až 45 dní. Vagóny súpravy vyzerali ako bežné chladiarenské vagóny. V súčasnosti Rusko znovu pripravuje zavedenie „bojového železničného raketového komplexu“ s raketami „Jars“ pod názvom „Barguzin“. Súprava by mala mať šesť medzikontinentálnych balistických rakiet „Jars“ a mala by byť plne autonómna po dobu 45 – 60 dní.

Konštrukcia pancierových vlakov

Pancierové vlaky možno rozdeliť na dve veľké skupiny. Jedna bola vyrábaná ako špeciálne konštrukcie už v čase mieru alebo počas konfliktu podľa schválených a odskúšaných plánov. Druhou kategóriou sú improvizované obrnené vlaky, postavené počas konfliktu z práve dostupného materiálu a vyzbrojené práve dostupnými zbraňami.

Pancierový vlak ako vojenská jednotka má bojovú a tylovú súpravu. Bojová súprava je zložená z opancierovaných bojových vozňov uvedených nižšie. Tylová súprava sa skladá z bežných alebo upravených osobných a nákladných vagónov a slúži predovšetkým pre zabezpečenie posádky bojovej súpravy a pre opravy a ošetrovanie bojovej súpravy, sú to v podstate menšie vojenské kasárne vo vagónoch.

V zostave pancierového vlaku sa nachádza niekoľko rôznych druhov vagónov.